5 ďalších tipov ako odhaliť dezinformácie

V minulom článku sme spomenuli štyri najdôležitejšie tipy, ako sa pred klamstvami chrániť. Dnes vám ponúkame ďalšie rady, na čo si dávať pozor v online priestore. 

Pri akomkoľvek surfovaní na internete buďte opatrní a nenechajte sa oklamať. Kým sa rôzni hackeri a podvodníci snažia dostať k vašim bankovým účtom a dátam, na pohľad neškodní konšpirátori sa snažia preniknúť do vašej priazne, do vášho podvedomia a na váš Facebook. Takže či už sa na internete zabávate alebo pracujete, majte oči otvorené a vždy sa sami seba pýtajte:

1. Prekypujú informácie emóciami alebo dramatickými senzáciami? 

Ak áno, tak spozornejte. Ľudia zmietaní emóciami nerozmýšľajú vždy racionálne a veľa konšpirátorov to zneužíva. V príspevkoch sa často objavuje veta ako: “Zdieľajte, kým nezmažú”, alebo „Prísne tajné informácie, o ktorých by ste mali vedieť!“. Ak vo vás príspevok vyvoláva silné emócie, nezdieľajte ho hneď, ale doprajte si čas. Nechajte si pár minút na rozmyslenie a upokojenie emócií pred tým, ako informáciu posuniete ďalej svojím priateľom a blízkym. Tento čas môžete využiť aj tým, že si overíte, či je informácia naozaj pravdivá.

2. Poskytuje informácia jednoduché vysvetlenia na zložité procesy ako sú vojny, pandémie, nespravodlivosť či 5G? 

Zložité situácie, ktoré sa nedajú vysvetliť pár vetami, sú zväčša vysvetľované ako súčasť veľkej konšpirácie. Za každú katastrofu potom môžu Židia, americká vláda, Čína, pravica, ľavica... Vy sa v tom pomaly stratíte, ale vinník sa vždy nájde. A pritom o všetkých veciach nemôže rozhodovať iba jeden človek alebo skupina ľudí.  

3. Kto je za rozkošnými príspevkami so zvieratkami alebo za zábavnými "memečkami"? 

Môžu to byť práve dezinformátori. Obrázky so zvieratkami alebo "memes" (pozn. autora: obrázok či video s určitou myšlienkou) môžu zlepšiť postavenie stránky (alebo profilu) tým, že ich príspevky budú ľudia lajkovať (páči sa mi to), zdieľať a komentovať. Lepšie hodnotenie profilu a stále viac priateľov či sledovateľov im zabezpečí väčšiu dôveryhodnosť, ktorú potom zneužívajú na šírenie dezinformácií. Snažte sa preto obmedziť podporovanie obsahu od osôb a stránok, ktoré nepoznáte.

4. Dvakrát čítaj, raz zdieľaj! 

Na internete je dnes obzvlášť dôležité všetko si starostlivo preveriť. Hoci ste možno presvedčený o tom, že daný profil poznáte a všetky informácie na ňom sú pravdivé, nemusí to tak nutne byť. Často sa totiž stáva, že webové stránky alebo profily ich majitelia predajú niekomu inému. Prípadne im prístup k účtom ukradnú hackeri, a tí potom vedia vašu dôveru zneužiť. Ak sa vám teda zdá správanie vášho blízkeho podozrivé, radšej si overte, či danú správu poslal naozaj on alebo len niekto, kto sa za neho vydáva. 

5. Aj názvy alternatívnych médií vás chcú zmiasť.

Dezinformačné médiá často používajú slová ako „hlavné správy” alebo „hlavný denník”, ktoré sú nám povedomé z iných serióznych novín a TV programov. Taktiež často imitujú názvy serióznych médií, ako to napr. robí cz24.news, www.ac24.cz pri ČT24. Tieto slová si spájame s dôveryhodnými zdrojmi, čo dezinformátori využívajú. Preto automaticky neverte médiu len kvôli jeho názvu.

Viac o tejto téme sa môžete dočítať aj na nasledovných stránkach:

• Burič, Roman (2020). Ako sa brániť fake news a nepodloženým presvedčeniam? Spomaľte v myslení alebo zvážte opačný scenár. Denník N.

• Fowler, Geoffrey A. (2020). You are probably spreading misinformation. Here’s how to stop. The Washington Post.

• Hinšt, Jaro (2019). Ako na kritické myslenie. 7 rád od najlepšieho slovenského šachistu Jána Markoša. Forbes.

• Koník, Martina a Vladimír Šnídl (2020). Krotíme hoaxy: Vyznajte sa v informačnom chaose – rýchlo a jednoducho. Denník N.

• Radzicki Mcmanus, Melanie (2015). 10 Ways to Spot a Fake News Story. How Stuff Works.

• Rusnák, Alex (2020). Dezinformácie v praxi: Ich vplyv na dôveru občanov v média a vybrané politické inštitúcie. Infosecurity.sk