Ako odhaliť dezinformácie? 4 dôležité tipy

To, čo vlastne konšpirácie, hoaxy a dezinformácie sú, sa dozviete TU. Ako sa ale dá pred týmito hrozbami chrániť? Máme pre vás pár tipov:

1. Stiahnite si Chochmes a ušetrite čas hľadaním, či je informácia vierohodná.

Chochmes vás upozorní na klamlivý a zavádzajúci obsah na Facebooku, ktorý šíria najväčšie dezinformačné weby na Slovensku a v Česku.

Chochmes vás chráni najmä pred najznámejšími webovými stránkami, a preto si musíte dávať pozor na dezinformácie a klamstvá, ktoré sa šíria na menej známych stránkach alebo na sociálnych sieťach, napr. v uzavretých skupinách alebo priamo zo súkromných profilov.

2. Pozrite sa na zdroj informácie: Dokázali by ste sa za informácie zaručiť?

Overovanie faktov je pomerne zdĺhavá práca, no overiť si zdroj (kto o tom píše) sa dá vcelku rýchlo. Ak vidíte príspevok od niekoho z vašej rodiny alebo priateľov, pozerajte sa na ich zdroj. Ak sa pozeráte na profil na sociálnej sieti, všímajte si zverejnené informácie, fotky, príspevky, a hľadajte veci, ktoré môžu byť podozrivé (napríklad, že profil bol založený pred pár dňami). Ak chcete overiť webovú stránku, všímajte si, kto je jej majiteľom, kto je autorom článkov, a či majú uvedený relevantný kontakt.

Ak sa jedná o jednotlivca, ktorý tieto ,,utajené” informácie šíri, spýtajte sa sami seba: Je to skutočný odborník, ktorý sa vie k týmto informáciám reálne dostať, alebo sa jedná len o samozvaného „experta”? Informácie typu „jedna pani povedala” určite nepovažujte za dôveryhodné.

3. Overte si v dôveryhodných zdrojoch, či je informácia pravdivá.

Ako zistíte, či je bombastická správa, ktorú ste práve čítali, pravdivá? Môžete si ju overiť priamo cez vyhľadávanie na Googli alebo v renomovaných médiách. Ak sú bombastické správy pravdivé, určite sa do hlavných médií dostanú, pretože tieto správy zaujímajú ľudí omnoho viac. 

Stojí za to tiež sledovať profily, ktoré sa vyvracaniu klamstiev na sociálnych sieťach venujú. Získate tak prehľad o faktoch, ktorými sú tieto klamstvá vyvrátené. Jedná sa napríklad o profil Polície SR, ale aj iné účty, za ktorými stoja odborníci z rôznych oblastí ako napr. Lovci šarlatánov, Krotíme hoaxy alebo Infosecurity.sk. 

4. Pozorne si prehliadnite všetky fotky a videá.

V súčasnosti je vizuálna komunikácia veľmi populárna, a preto často natrafíte na dezinformácie (klamstvá), ktoré odkazujú na fotografie alebo videá. Tie majú potom pôsobiť ako dôkaz k nejakému tvrdeniu. Napríklad, fotka ukáže veľký dav ľudí s tvrdením: „Takto to vyzeralo dnes na proteste”. Avšak fotku niekto použil z inej udalosti a v realite bolo na proteste omnoho menej ľudí.  

Čo v tomto prípade robiť? Pozrite sa na fotky zblízka a hľadajte na nich podozrivé detaily, ako sú napr. meno ulice, obchodu alebo evidenčné číslo vozidla, ktoré nezapadajú do kontextu. Môže sa jednať o iné miesto, iné časové obdobie alebo o úplne inú situáciu.

Cez Google, Bing, Yandex a TinEye je možné overiť si, kedy sa daná fotografia objavila na internete po prvýkrát. Tým ľahko zistíte, či bola fotka odvtedy menená a prerábaná.