Chochmesov slovník cudzích slov

Dezinformácia 

Úmyselne šírená nepravdivá informácia, ktorej cieľom je klamať alebo zavádzať. Dezinformácia sa môže zakladať na pravde, ale tá sa môže prekrútiť alebo zveličiť. Môže mať podobu článku, obrázku, videa aj hovoreného slova. Dezinformácie môže šíriť ktokoľvek – napríklad niekto, kto na tom chce zarobiť peniaze (a preto predáva doplnky výživy ako náhradu liekov),  niekto kto chce zvýšiť svoju popularitu v politike (a preto chce si nakloniť verejnú mienku na svoju stranu), ale aj niekto, kto to robí zo žartu a vymkne sa mu to spod kontroly.   

Príklad dezinformácie: 

Na námestí sa uskutoční protest. Na druhý deň o ňom anonym zverejní článok, v ktorom však nafúkne počet protestujúcich, prekrúti cieľ protestu alebo k nemu pridá čistú lož, napríklad to, že na ňom niekto zomrel. 

V tomto prípade má správa za cieľ zavádzať ľudí alebo vzbudiť ich nedôveru voči organizátorom či cieľu protestu. Všetky informácie, okrem tej pravdivej (protest sa uskutočnil), sú teda dezinformáciami.

Misinformácia 

Nepravdivá informácia, ktorá sa rozšíri medzi ľuďmi, ale jej pôvodný zámer nebol rozšíriť klamstvo. Môže vzniknúť napríklad komunikačným šumom, alebo zlým zhodnotením dostupných informácií. Autor si neuvedomuje, že ďalej predáva nesprávnu informáciu. Tým sa líši od dezinformácie.

Príklad misinformácie: 

Novinár získa informácie, ktoré použije vo svojom článku. Po čase sa ukáže, že tieto informácie boli nesprávne. Novinár si uvedomí, že má svojom článku chybu. Nechtiac teda šíril nesprávnu informáciu - misinformáciu. V ďalšom vydaní časopisu teda na túto chybu upozorní a článok opraví.

Hoax

Hoax, alebo inak podvod, fáma či falošná správa, je virálna (nekontrovateľne šírená) poplašná správa, ktorá je úmyselne vytvorená tak, aby ľudí zmiatla a oklamala. Je to klamstvo, ktoré sa vydáva za pravdu. Často ich šíria dezinformátori a konšpirátori. Za pôvodcu týchto faktami nepodložených správ môžu vydávať všeobecných autorov, ktorých si človek nevie tak ľahko overiť (napríklad vedci/profesori/akademici z univerzity v USA, Číne, Rusku,...).

Príklad hoaxu: 

Na začiatku pandémie Covid-19 bol na sociálnych sieťach uverejnený obrázok delfína v Benátkach. Autori v popise tvrdili, že sa vďaka úbytku turistov do tohto mesta delfíny vrátili. Ľudia tento obrázok hromadne zdieľali a preposielali ďalej. Až neskôr sa zistilo, že táto informácia vôbec nebola pravdivá. Fotka totiž vznikla v úplne inom meste a to v Cagliari na Sicílii. 

Túto správu teda môžeme označiť za relatívne nevinný hoax. Takto ľahko sa však môžu šíriť aj oveľa nebezpečnejšie hoaxy, ktoré môžu napríklad ohroziť naše zdravie.

Konšpiračná teória 

Pojmy hoax a konšpirácia si ľudia často zamieňajú. Konšpiračná teória sa pritom od hoaxu líši najmä tým, že je viac prepracovanejšia. Už zo slova teória vyplýva, že je to viacero informácií, spojených do jedného celku. Vedecká teória musí ale spĺňať viaceré prísne kritéria, ktoré naopak tá konšpiračná nespĺňa. Nemožno ju napríklad dôveryhodne overiť ani otestovať. 

Často obviňuje z celosvetových problémov (napr. vojny, epidémie, finančné krízy) skupinu ľudí, ktorá má podľa jej autorov väčšiu moc ako všetci ostatní. Konšpirátori častokrát naozaj veria, že tieto skupiny tajne ovládajú svet a obyčajní ľudia sú len “bábkou” v ich rukách.

Príklad konšpiračnej teórie:

Medzi najznámejšie konšpiračné teórie patrí tá o páde mrakodrapov newyorských dvojičiek. Podľa konšpirátorov ju spôsobila riadená explózia, ktorú pripravila “tajná skupina”/Židia/americká vláda a tak ďalej. 

V skutočnosti sa k útoku priznala teroristická organizácia Al-Káida, ktorá si tieto objekty vopred vytipovala. Budovy spadli kvôli tomu, že sa poškodili ich nosné stĺpy, narušila sa ich tepelná izolácia a oceľ v nich sa tým pádom deformovala. Pochopiť toto vysvetlenie si ale vyžaduje viac času a námahy. Práve pre svoju jednoduchosť vedia byť konšpirácie tak populárne. 

Propaganda 

Tento pojem môže mať viacero definícií. Propaganda sa snaží presadzovať určitý názor a za cieľ má získať pre túto myšlienku podporovateľov. Problémom je, že aby tento cieľ dosiahla, často môže skresľovať informácie či manipulovať s faktami. Stáva sa tak napríklad pri politickom súboji. 

Pozor! Treba ju vedieť odlišovať od reklamy. Aj reklama má za cieľ ovplyvniť verejnú mienku – no nesmú sa ňou šíriť zavádzajúce informácie a spotrebiteľ si uvedomuje, že sa mu snaží niečo predať. Klamlivá reklama je zakázaná zákonom č. 147/2001 Z. z.

Taktiež ju treba odlíšiť od osvety, ktorá sa snaží zvýšiť povedomie o určitej veci/jave. 

Príklad propagandy: 

Asi najznámejším príkladom propagandy bývalého režimu je v našich končinách “imperialistická” mandelinka (pásavka zemiaková). Sovietsky zväz v 50. rokoch minulého storočia šíril dezinformáciu, že americké lietadlá do našej krajiny zhadzujú namiesto bômb mandelinky, aby nám uškodili. 

Pravda v tejto správe spočíva v pôvode mandeliniek - podobne ako samotné zemiaky, aj mandelinka má pôvod v Severnej Amerike. Avšak v skutočnosti sa mandelinky premnožili po celom kontinente, potom ako sa zemiaky po 2. svetovej vojne začali viac distribuovať po celej Európe. Za ich “útokom” teda nebol “diabolský plán” USA. Sovietsky zväz si svoju verziu upravil tak, aby ľudia mali dôvod hnevať sa na spoločného nepriateľa a podporovať komunistickú ideológiu. 

Kritické myslenie  

Kriticky mysliaci človek dostane určitú informáciu a nemusí ju len automaticky prijať. Naopak, snaží sa ju najprv širšie pochopiť, pochopiť kto je jej autorom či s akým cieľom sa šíri. Skrátka, dokáže ju hlbšie preskúmať. Namiesto toho, aby automaticky veril, že niečo je, radšej si informáciu overí z viacerých zdrojov, niečo si o nej prečíta, zamyslí sa nad ňou. A až potom si na ňu vytvorí názor. 

Príklad kritického myslenia: 

Pán Ján vidí v televízii reklamu na “najlepšieho tuniaka v konzerve na Slovensku”. Zamyslí sa: “Najlepší tuniak v konzerve? To si musím overiť. Ale ako, keď nemôžem ochutnať všetky druhy tuniakov?” sadne si preto za internet a hľadá recenzie. Medzi článkami nájde aj 2 nezávislé spotrebiteľské testy 10 najznámejších značiek tuniakov na Slovensku. Konzerva z reklamy sa v oboch umiestnila na 1. mieste vďaka svojej kvalite a chuti. Pán Ján preto dospeje k záveru, že reklama neklame a tuniaka si ide na druhý deň kúpiť. Kriticky sa zamyslel, overil si danú informáciu cez viaceré zdroje a na základe toho si sám vytvoril názor. 

Mediálna gramotnosť 

Mediálna gramotnosť je schopnosť ľudí efektívne a zodpovedne pracovať s informáciami z médií. Mediálne gramotný človek rozumie tomu, ako fungujú médiá a aký je ich vplyv. Orientuje sa v nich, dokáže cez ne komunikovať a využívať ich ku svojmu prospechu. Je teda priamo prepojená s kritickým myslením, ktorému sme sa venovali v minulom príspevku. 

Príklad mediálnej gramotnosti: 

Vymyslený portál halušky.ha zverejní informáciu, že známa slovenská herečka má, napriek očkovaniu, ťažký priebeh koronavírusu. Informáciu zdieľajú viaceré médiá aj ľudia na sociálnych sieťach. Prvé čo nám môže napadnúť, je, že tento portál zvykne často zdieľať bulvárne správy, ktoré sú občas nafúknuté. Rozhodneme sa preto overiť si túto informáciu, napríklad na profile danej herečky či jej rodiny. Priamo od nej tam nájdeme informáciu, že tieto správy sú nepravdivé. Informáciu nám teda vyvrátila priamo osoba, ktorej sa týka. Vďaka našej mediálnej gramotnosti sme teda neuverili klamstvu na internete.