Ak sa s vašimi blízkymi rozhodnete viesť diskusiu o dezinformáciách, pravdepodobne sa dostanete do konfliktu - hodnotového a názorového. A to je samozrejme v poriadku, pretože konflikty vedia priniesť aj veľa pozitívnych výsledkov. Akých? Napríklad aj zmenu myslenia, zmenu uhla pohľadu, či rozvoj zručností, ako je asertivita či kritické myslenie. 

Diskutovať s rešpektom.

Každá rozumná a slušne vedená diskusia dáva človeku priestor na to, aby spoznal nielen názory daného človeka, ale aj to, čo ho na danej téme najviac láka. Ak sú ľudia k sebe navzájom úprimní a otvorení, dokážu sa oveľa lepšie prijať a pochopiť. Problém však nastáva vtedy, keď negatívne emócie v konflikte prevládnu, a niektorá zo strán (alebo aj obe) nie je ochotná rešpektovať názory a potreby toho druhého. 

Ako sa správať v konflikte s blízkymi?

Nasledujúci text podáva niekoľko rád, ktoré vám v potenciálnom konflikte s blízkymi môžu pomôcť. Nie je to však “zaručený recept” pre všetkých a pre každého. Vašich blízkych totiž najlepšie poznáte vy sami, a preto si aj vy sami musíte zvoliť spôsob, akým s nimi ten dialóg povediete.

Jedným zo skvelých nástrojov je napr. model Nenásilnej komunikácie od M. Rosenberga. Ten ľuďom pomáha s riešením konfliktov konštruktívnou formou, čím minimalizuje vplyv negatívnych emócií, ako osočovanie, zosmiešňovanie alebo napádanie. Skladá sa zo štyroch prvkov:

  • Pozorovanie - objektívne popísanie problému

  • Pocity - Aké pocity vo mne tento problém vyvoláva?

  • Potreby - Aké sú moje primárne potreby, z ktorých plynú emócie? Potreby môžu byť napr. akceptovanie, ocenenie, komunikácia, empatia, úprimnosť, rovnosť, úcta, istota.

  • Prosba - Čo navrhujem na to, aby boli moje potreby naplnené?

V praxi to potom môže vyzerať aj takto:

„Keď vidím/počujem… (pozorovanie), ako zdieľaš/veríš v dezinformácie, cítim… (pocit) strach, pretože dezinformácie často vzbudzujú násilie; a cítim rovnako aj hnev, pretože vidím, ako ťa niekto zámerne klame a zavádza. Potrebujem… (potreba), aby si bol(a) v bezpečí a chránený/á pred dezinformáciami, vďaka čomu sa budem cítiť bezpečne aj ja. Preto ťa prosím, aby si vyskúšal(a) Chochmes.“

Najprv vám to síce môže znieť neprirodzene a zvláštne, ale ak ľuďom priblížite svoje pocity a potreby, jednoduchšie pochopia, čo od nich chcete a potrebujete. A netýka sa to len nainštalovania Chochmesu do počítača. 😉

Tento nenásilný a účinný model vám môže pomôcť aj v rôznych iných situáciách, kedy sa k niečomu potrebujete vyjadriť, no neviete ako. Obviňovanie, zosmiešňovanie a súdenie druhých ľudí (za ich činy či názory), vás totiž nikdy neposunie vpred, a už vôbec nepresvedčí druhých, aby svoje správanie a postoje zmenili. Preto sa tomu snažte vyhýbať, a radšej ako obviňovaniu, sa venujte vyjadrovaniu toho, čo cítite vy sami. 

Tento model však, samozrejme, nemusí fungovať v každej situácii, a pri každom, pretože záleží predovšetkým na tom, aký ten druhý človek je a či vaše logické vysvetlenie prijme. Navyše, ak vy predstavíte vaše názory takýmto nenásilným a rozumným spôsobom, možno o to ľahšie pochopíte aj pocity a potreby tých druhých. A práve tak sa začína konštruktívny dialóg.

Zopár rád, ktoré vám môžu pomôcť viesť dialóg:

  • Vyskúšajte náš produkt čo najskôr, buďte medzi prvými - Ľudia najviac ocenia skúsenosti od toho, koho sami osobne poznajú. Ak budete vedieť, ako produkt funguje, a budete s ním spokojní, budete môcť svoje pozitívne skúsenosti zdieľať medzi blízkymi. Tí určite ocenia, že tieto informácie sú priamo od vás, a radi sa k vám v dobrej veci pridajú. 

  • Buďte ohľaduplní a aktívne počúvajte – Vypočujte si a rešpektujte aj opačné názory, pretože ľudia často nazerajú na problémy z ich vlastnej perspektívy. Preto si pozorne vypočujte obavy tých druhých, a dajte im pocítiť, že ich názor je vypočutý a zohľadnený. Nikomu nepomôže, ak toho druhého budete obviňovať z toho, že je hlupák alebo ignorant.

  • Snažte sa vcítiť do situácie vašich oponentov - Keďže práve vy poznáte svojich blízkych najlepšie, viete aspoň trochu predpokladať, aké názory zastávajú, ako na podnety reagujú, a možno aj to, čo ich k tým názorom vedie. To všetko vám môže pomôcť pripraviť si potrebné argumenty na to, aby tento krát oni porozumeli tým vašim postojom. Spýtajte sa samých seba, prečo majú taký alebo onaký názor. Čo ich k nemu vedie? Je to výsledok nedostatku informácií, alebo skôr ne/dôvery v inštitúcie?

  • Minimalizujte ich obavy.Na malej vzorke respondentov sme merali najväčšie obavy potenciálnych užívateľov Chochmesu, a medzi najčastejšie z nich patria

    1. Kto stojí za projektom? - Sme občianske združenie, ktoré chce pomôcť Slovensku riešiť aktuálne problémy. Sme partia mladých ľudí, ktorí majú profesijné skúsenosti z oblasti IT sektora, sociálnych vied a marketingu. Združenie sme vytvorili z vlastnej iniciatívy ako reakciu na rastúci extrémizmus a názory odporujúce demokracii. Všetka naša práca ohľadom dezinformácií, je hradená z našich vlastných financií, aby sme si zachovali čo najväčšiu neutralitu.

    2. Ako overujeme sporný charakter informácií? – Naším hlavným zdrojom je web Konšpirátori.sk. Vychádzame z už existujúcej metodiky, ktorá bola vyvinutá práve organizáciou Konšpirátori.sk. Ide o rozsiahly zoznam konšpiračných webov, ktorý schvaľuje komisia odborníkov, a ktorý dlhodobo využívajú aj obchodné firmy na to, aby sa vyhli inzerovaniu svojich produktov na týchto konšpiračných stránkach (viac v sekcii FAQ).

    3. Je naša práca objektívna? - Napriek tomu, že byť reálne objektívny je prakticky nemožné, (pretože každý človek je ovplyvnený vedomými alebo nevedomými faktormi), my sa snažíme zachovať si čo najväčšiu objektivitu. To znamená, že sa držíme bokom od politických ideológií a naším úhlavným nepriateľom sú dezinformácie – bez ohľadu na to, kto ich šíri. ;)

    4. Zbiera naše rozšírenie Chochmes od užívateľov nejaké osobné informácie? – Nie, naše rozšírenie nemôže zbierať ani uchovávať žiadne osobné informácie. Identita užívateľov je maximálne ochránená a úplne anonymná. 

Ďalšie články