Sociálne siete. Výdobytok modernej doby, ktorý nám zjednodušuje komunikáciu s priateľmi a predstavuje v našich životoch stále dôležitejší zdroj informácií

Nie každý človek má po práci chuť a čas otvoriť si noviny a prelúskať sa množstvom článkov, aby si tak spravil základný prehľad o tom, čo sa dnes udialo vo svete. A tak si väčšinou otvoríme Facebook. Je to jednoduché. Posúvame sa medzi príspevkami, klikáme, zdieľame, nasávame nový obsah. 

Občas natrafíme na články, ktoré „by si mal prečítať každý“, ktoré nám „zaručene otvoria oči“ a ktoré “MUSÍŠ zdieľať, kým ich nezmažú”. Vtedy by nám v hlave mala zasvietiť červená kontrolka. Ak z príspevku vyžaruje príliš silná emócia, napríklad hnev alebo strach, môže to znamenať, že s jeho obsahom nemusí byť všetko v poriadku. Dôveryhodné média nám totiž väčšinou ponúkajú vecné a faktami podložené správy, bez nádychu sprisahania. Možnosť vyjadriť sa k téme v nich vždy dostanú obe strany. 

 Facebook sa stal rajom pre dezinformátorov

Na Facebooku sa však môže doslova každý vyjadriť ku všetkému. To ale zároveň znamená, že nie každá informácia, ktorá sa k nám dostane, je aj pravdivá. Práve naopak. Facebook sa za posledné roky stal základňou pre šírenie dezinformácií

Dominik Štepanovič z Analytického útvaru Ministerstva obrany SR tento problém skúmal v apríli 2021. Upozornil na to, že ľudia sa k dezinformačným webom dostanú cez Facebook omnoho jednoduchšie ako napríklad z Youtube alebo Twitteru. Ľahšie sa tak prekliknú k nepodloženým klamlivým správam a dezinformáciám, ktoré zverejňujú webové stránky ako napríklad Hlavný denník, Slobodný vysielač či Badatel.net

Facebookové účty týchto pochybných stránok dosahujú o približne 73% viac interakcií (Páči sa mi to/Komentáre/Zdieľania) ako stránky štandardných médií, ako napríklad Aktuality.sk či Denník N. Prečo je tak? Vysvetlenie je jednoduché.  Ak počujeme o tom, ako sa „politici obohacujú na úkor našich dôchodcov“, vzbuduje to v nás emóciu (v tomto prípade hnev). Pod takouto správou sa preto strhne bohatšia diskusia ako pod neutrálnejšie ladenými správami, pretože každý chce vyjadriť svoj hnev a nesúhlas.  

Interakcie pritom ovplyvňujú napríklad to, koľkým ľuďom bude daný príspevok následne zobrazený. A tak sa opäť raz zacyklujeme v nekončiacom kolotoči šírenia dezinformácií.  

Čo s tým môžeme urobiť my? 

Sociálne siete zatiaľ nevymysleli dostatočne efektívnu stratégiu ako bojovať s klamlivými správami a ich tvorcami. Práve naopak. Sú nastavené tak, aby šírenie takéhoto obsahu podporovali. Facebook totiž finančne získava na tom, že na internete trávime veľa času a dobrovoľne mu odovzdávame informácie o tom, čo sa nám páči, ktoré témy sú pre nás podstatné a ktorými príspevkami nás má Facebook zásobovať naďalej.  Tieto dáta môže Facebook následne  predať alebo ich použiť na vhodnejšie nastavenie reklám tak, aby sa nám zobrazovala reklama iba na veci, ktoré sa nám páčia. 

Naša aktivita na Facebooku teda ovplyvňuje to, aké účty a príspevky sa nám budú ďalej zobrazovať. Avšak nielen to. Môže sa tiež stať, že sa nebezpečná neoverená informácia vďaka svojej popularite dostane k našim blízkym a ohrozí ich napríklad na zdraví. Všímajte si preto, akým príspevkom venujete svoju pozornosť.

Ďalšie články